Keď Pán Boh dotváral svet, mohli si ľudia priať, akú by svoju krajinu chceli mať.
            Keď prišiel na Slovensko, povedal pra-Slovákovi: „Máš možnosť vysloviť tri priania. Povedz, akú krajinu chceš mať.“
            Pra-Slovák dlho premýšľal a potom povedal: „Chcem, aby v mojej krajine boli aj vysoké hory a nádherné zelené lúky.“
            A tak Pán Boh dal Slovensku vysoké hory a zelené lúky.
            Keď mal vysloviť druhé prianie, pra-Slovák povedal Pánu Bohu: „Vysoké hory a zelené lúky sa mi páčia. Ale sú pusté. Daj, aby na lúkach boli kravy, ktoré budú dávať dobré zdravé mlieko.“
            A tak Pán Boh dal pra-Slovákovi stádo statných dojníc.
            Pra-Slovák hneď skúsil jednu kravu podojiť, mlieko ochutnal, a zistil, že je výborné. Dal napiť aj Pánu Bohu. Boh vypil pohár mlieka a opýtal sa pra-Slováka na tretie prianie. Ten prehlásil: „Desať korún za pohár mlieka.“

            Takí sme ľudia. Všetko sme od Boha dostali ako dar, a namiesto vďačnosti si stále na niečo nárokujeme.